Ki sa k pase si m fè yon foskouch nan Florida?
Nan Florida, yon foskouch se yon emèjans medikal epi w dwe jwenn swen tout tan, men lwa SB 300 a fè doktè yo pè fè tretman paske yo pa ka byen konprann ki liy yo ka travèse. Anpil manman nan eta ki gen entèdiksyon sou avòtman ap tann twòp lontan pou yo resevwa swen pou foskouch, gwosès ektopik, ak kriz lòt jan akòz anbigwite legal sa a.
Sa w dwe konnen
Swen pou foskouch toujou legal
Okenn lwa Florida pa entèdi tretman pou foskouch. Lwa SB 300 a gen yon eksepsyon pou "sove lavi manman an," ki gen ladan tretman pou foskouch.[1]
Men risk legal fè doktè ezite
Rechèch montre ke nan eta ki gen entèdiksyon sou avòtman apre Dobbs, doktè yo ap retade oswa refize swen pou foskouch, gwosès ektopik, ak pwoblèm lòt jan paske yo pè responsablite legal.[2]
Plan Jolly a ta elimine risk sa yo
Kodifikasyon Roe/Casey ke David Jolly pwopoze a ta rete swen sante an premye epi ta elimine espas gri legal ki fè pwofesyonèl sante yo ezite jodi a.
Realite legal la
Nan Florida, yon foskouch pa yon avòtman legal. Li se yon emèjans medikal ki mande swen imedya pou pwoteje sante manman an. Lwa SB 300 la te siyen pa Gouvènè Ron DeSantis 14 avril 2023 epi li te kòmanse 1 me 2024. Li entèdi doktè yo fè avòtman apre sis semèn laj jestas. Men lwa a gen yon eksepsyon pou "sove lavi manman an," ki gen ladan tretman pou foskouch, gwosès ektopik, ak kriz lòt jan.[1]
Men lang lwa a pa bay definisyon kle sou ki sa ki konte kòm yon menas pou lavi a. Anbigwite sa a kreye risk pou pwofesyonèl sante yo. Si yo trete yon foskouch twò bonè, yo ka fè fas a akizasyon kriminèl pou fè yon avòtman ilegal. Si yo tann twòp lontan, yo ka mete lavi pasyan an an danje.
Sa a pa se yon pwoblèm teyorik. Rechèch ki paret nan jounal siyanstifik montre ke nan eta ki gen entèdiksyon sou avòtman apre desizyon Dobbs la, doktè yo ap retade oswa refize swen pou foskouch, gwosès ektopik, ak kriz lòt jan paske yo pè responsablite legal ki gen ladan lang entèdiksyon ki laj.[2]
Ki kalite swen ou bezwen
Foskouch ka mande diferan kalite tretman, depan de sitiyasyon an. Pafwa, kò a pral fè pwosesis la natirèlman. Lòt fwa, yon doktè ka preskri medikaman pou ede kò a pase tisi a. Nan ka kèk, yon pwosedi jirijik rele D&C (dilatasyon ak kiretaj) oswa D&E (dilatasyon ak evakuasyon) ka nesesè pou retire tisi ki te rete nan rahim lan.
Nan yon peyi san entèdiksyon sou avòtman, desizyon sa yo se desizyon medikal dirèk ant yon pasyan ak doktè li a. Nan Florida jodi a, doktè yo oblije evalue chak tretman atravè yon lantiy legal. Èske pasyan sa a "ase malad" pou eksepsyon lavi manman an aplike? Èske li pral pi malad si mwen tann? Konbyen tan mwen ka tann avan responsablite legal mwen kòmanse?
Sa a se rezon pou pozisyon David Jolly a. Li di: "Kòm yon gouvènè ki pratike yon konfyans Kretyen pèsonèl, prive, mwen pral yon gouvènè tou ki konprann ke nou dwe yon eta ki restore libète repwodiksyon, ki rekonèt libète konstitisyonèl tout moun pou yo gen otonomi sou kò yo, dwa pou yo pran pwòp desizyon sante yo, epi wi, pou mwen yon gouvènè ki asire aksè an sekirite swen sante sa a."[3]
Yon sistèm ki pa fonksyone
Rechèch sou mòtalite matènèl nan eta ki gen entèdiksyon sou avòtman montre dekou ki mezirablè. Yon etid Johns Hopkins jwenn ke to mòtalite matènèl nan eta ki gen entèdiksyon sou avòtman te 62% pi wo pase nan eta ki gen aksè ekipansif (28.8 kont 17.8 pou chak 100,000 nesans).[2] Yon etid Gender Equity Policy Institute jwenn ke lanmò ki asosye ak gwosès ogmante apeprè 9.2% nan eta ki gen entèdiksyon apre Dobbs, sa ki vle di apeprè 68 lanmò eksedan jiska fen 2023.[2]
Florida gen yon to mòtalite matènèl ki se 24.1 lanmò pou chak 100,000 nesans vivan (peryòd 2018-2022), ki pi wo pase to nasyonal Etazini a ki se apeprè 17.9 pou 100,000.[4] Sa a pa aksidan. Lè w entèdi yon fòm swen gwosès (avòtman), w gen yon efè domino ki mezirablè sou lòt fòm swen gwosès paske liy legal yo pa klè epi doktè yo fè erè sou kote ki pi san risk.
Fanm nwa yo nan eta ki gen entèdiksyon ap afwonte to mòtalite matènèl ki pi wo: 60.9 lanmò pou chak 100,000 nesans vivan.[2] Enkegalite sa a pa nèf. Men entèdiksyon yo ap agrave li.
Yon lòt fason
Pozisyon David Jolly a se klè: kodifikye kadre Roe v. Wade ak Casey v. Planned Parenthood la nan lalwa eta Florida. Sa a vle di avòtman legal jiska viabilite fetis la (apeprè 23-24 semèn laj jestas) ak regilasyon eta apre sa eksepte kote sa nesesè pou pwoteje lavi oswa sante manman an.[5]
Sa a se kadre ki te gouvène lwa Etazini sou avòtman pandan 49 lane. Li pa radical. Li pratik. Li balanse dwa yon fanm pou pran desizyon sou pwòp gwosès li ak enterè eta a nan pwoteje lavi potansyèl apre viabilite. Pi enpòtan, li trete swen gwosès kòm sante, pa kòm yon zafè krimenèl.
Anba kadre sa a, yon doktè ki trete yon foskouch pa bezwen chèche avoka anvan yo aji. Swen an premye. Pasyan an premye. Se konsa sa ta dwe ye.
Kesyon yo poze souvan
K. Èske mwen ka jwenn swen pou foskouch nan Florida?
Wi. Tretman pou foskouch legal nan Florida epi li konsidere kòm swen medikal nesesè anba eksepsyon "sove lavi manman an" nan SB 300. Men espas gri legal ki kreye pa lang lwa a fè doktè yo ezite, epi sa a ka mennen nan reta nan swen. Si w ap fè eksperyans yon foskouch oswa w kwè w ap fè youn, kontakte yon founisè sante tout tan.[1]
K. Ki kalite tretman yo itilize pou foskouch?
Tretman pou foskouch depan de sitiyasyon medikal la. Li ka gen ladan obsèvasyon (kite kò a fè pwosesis la natirèlman), medikaman pou ede fè ekspilsyon tisi a, oswa yon pwosedi jirijik tankou D&C (dilatasyon ak kiretaj) oswa D&E (dilatasyon ak evakuasyon) pou retire tisi ki te rete. Pwosedi jirijik sa yo se egzaktman menm teknolojik ak avòtman, se sa ki fè anpil doktè nan eta ki gen entèdiksyon ap ezite pou yo fè yo, menm lè yo nesesè medikal.
K. Ki sa ki se yon gwosès ektopik epi ki jan Florida trete li?
Yon gwosès ektopik se lè yon èf fekondasyon aplante deyò rahim lan, pi souvan nan yon tib falòp. Li pa ka devlope an sekirite epi li bezwen tretman medikal pou anpeche yon menas lavi pou manman an. Tretman an se souvan medikaman (metotreksat) oswa chiriji pou retire gwosès la. Anba lwa Florida, tretman sa a ta dwe legal anba eksepsyon lavi manman an, men rechèch nasyonal montre ke doktè yo nan eta ki gen entèdiksyon ap retade swen pou gwosès ektopik akòz risk legal, menm lè kondisyon an klèman menas lavi a.[2]
K. Èske doktè yo ka fè fas a akizasyon kriminèl pou trete foskouch nan Florida?
Teyorik, non, si tretman an klèman nesesè pou sove lavi manman an. Men lang lwa SB 300 la pa bay definisyon presi sou ki sa ki konsitye yon menas pou lavi a. Risk legal sa a se sa ki fè doktè yo nan Florida ak lòt eta ki gen entèdiksyon sou avòtman ap tann jiska yon pasyan vin "ase malad" avan yo bay tretman. Yon sistèm kote doktè yo oblije konsidere avoka yo anvan yo trete yon pasyan se yon sistèm ki kraze.
K. Ki sa kadre Roe/Casey ke Jolly pwopoze a ta chanje?
Kodifikasyon Roe/Casey ta rete swen sante an premye epi ta elimine espas gri legal ki kreye ezitasyon jodi a. Yon doktè ki trete yon foskouch, yon gwosès ektopik, oswa nenpòt kriz gwosès pa ta bezwen chèche avoka avan yo aji. Lwa a ta klè: swen gwosès se swen sante, pa yon zafè krimenèl. Sa a se kadre ki te gouvène Etazini pandan 49 lane epi li te fonksyone.[5]
K. Ki sa mwen dwe fè si mwen ap fè yon foskouch?
Kontakte yon founisè sante tout tan. Siy foskouch ka gen ladan sèyman, doulè vant, koulanman ki sanble ak règ oswa pi lou, ak pasaj kayo oswa tisi. Menm si lwa Florida a gen anbigwite, w toujou gen dwa pou swen medikal pou kondisyon sa yo. Si yon founisè refize oswa retade swen, mande pou yon lòt opinyon. Nan ka kote vi w an danje, ale nan yon chanm dijans.
K. Ki resous ki disponib pou fanm nan Florida k ap fè fas a pwoblèm gwosès?
Planned Parenthood, Florida Council Against Sexual Violence, ak lòt founisè sante repwodiktif nan eta a bay konsiltasyon konfidansyèl ak swen. Si w pa kapab jwenn swen nan eta a oswa si yon founisè te refize swen, resous nasyonal tankou National Abortion Federation hotline (1-800-772-9100) ka ede w jwenn swen ki gen ladan vwayaje deyò eta a si sa nesesè. Fon avòtman Florida (Florida Access Network, Tampa Bay Abortion Fund) ka ede w ak kòb ak lojistik.
K. Èske lwa SB 300 la afekte fanm ayisyen nan Florida?
Wi, menm jan li afekte tout fanm nan Florida. Men fanm ayisyen ak lòt fanm imigran ap afwonte risk adisyonèl paske aserans sante, baryè lang, ak enkyetid konsènan imigrasyòn anba SB 1718 (lwa imigrasyòn Florida a). Fanm san dokiman pa ka vwayaje deyò eta a paske vwayaje pa avyon ak anpil sistèm bis/tren mande idantifikasyon, epi dispozisyon transpò-feloni SB 1718 la kreye risk adisyonèl. Entèdiksyon sou dwa repwodiksyon an sipèpoze ak egzekisyon imigrasyòn pou kreye chaj konbine ki pi di a pou fanm san dokiman.[6]
Sous
- Florida Senate, SB 300, https://www.flsenate.gov/Session/Bill/2023/300 · 2023-04-14
- Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health, Etid sou to mòtalite matènèl ki pi wo nan eta ki gen entèdiksyon sou avòtman, https://publichealth.jhu.edu/2026/study-higher-maternal-death-rate-in-states-with-abortion-bans · 2026-01-01
- David Jolly, Videyo: Kòm Gouvènè, Restore libète repwodiksyon, https://davidjolly.com/videos/reproductive-freedom · 2024-06-01
- March of Dimes PeriStats, Done sou Florida, https://www.marchofdimes.org/peristats/data?reg=99&top=6&stop=370&slev=4&obj=35&sreg=12 · 2024-11-01
- Legal Information Institute, Planned Parenthood v. Casey, https://www.law.cornell.edu/supct/html/91-744.ZS.html · 1992-06-29
- U.S. Census Bureau, Pwofil eta Florida, https://data.census.gov/profile?q=Florida · 2024-01-01
Swen sante pa ta dwe mande w pè
Èske w gen yon kesyon pou David? Ale nan Town Hall la epi poze l.